Mnohí z nás si pri slove muškát predstavia červeno kvitnúce rastliny na okennej parapete, balkóne či terase… To, že muškáty sú viac než táto vžitá predstava nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Pôvod muškátov
Muškáty (Pelargonium) patria do radu pakostotvaré (Geraniales), čeľade pakostovitých (Geraniaceae). Táto čeľaď zahŕňa viac ako 200 divorastúcich druhov od bylín až po drevnaté kríky. Domovinou väčšiny z nich je južná Afrika. Len asi 10 druhov sa prirodzene vyskytuje na Blízkom Východe alebo v južnej Austrálii. Prvé muškáty boli z Afriky privezené do botanických záhrad Európy pred viac ako 300 rokmi.
Šľachtenie muškátov
Prví šľachtitelia muškátov boli Angličania. Neskôr k nim pribudli hlavne nemeckí , francúzski a americkí sľachtitelia. Prudký rozmach šľachtenia klasických muškátov bol zazamenaný v prvej polovici 19. storočia. Údajne bolo v tomto období už okolo 1000 rôznych odrôd, mnohé z nich sú už v súčastnosti bohužiaľ neznáme. Šľachtiteľský proces bol vo väčšine prípadov nedostatočne zdokumentovaný, preto nie je možné určiť presný pôvod mnohých pestovaných odrôd. Odborníci zaoberajúci sa genetickým skúmaním muškátov sa zhodujú na tom, že v súčastnosti pestované muškáty sú výsledkom kríženia len asi 30 divorastúcich druhov. Z nich najväčší význam mali Pelargonium zonale, Pelargonium inquinans (klasické muškáty), Pelargonium grandiflorum, Pelargonium cucullatum, Pelargonium fulgidum (anglické muškáty), Pelargonium peltatum a Pelargonium hederaefolium (ťahavé muškáty).
Rozdelenie muškátov
Záhradné muškáty
Skupina záhradných muškátov tzv. zonálne (odvodené od P. zonale – Muškát krúžkovaný). Najznámejšia a najpočetnejšia skupina muškátov zahrňujúca:
- Klasické muškáty s jednoduchými alebo zloženými kvetmi.
- Hviezdicové muškáty boli vyšlachtené autrálskymi šľachtiteľmi. Korunné lístky sú na svojich koncoch strihané alebo zúbkované. Aj listy majú často perovité a vrúbkované.
Hviezdicový muškát 
Detail listu hviezdicového muškátu
- Ružokveté muškáty majú extra plné kvety s počtom niekoľkých desiatok korunných lístkov. Ako ich názov napoveda, svojimi kvetmi pripominajú miniaturne ruže. Tieto muškáty vznikli v Anglicku okolo roku 1850 ako dôsledok náhodnej mutácie.
- Kaktusokveté muškáty boli tak isto vyšľachtené v Anglicku. Kvety majú zašpicatené občas aj mierne skrútené korunné lístky.
Ďalšie zaujímavé zahradné muškáty
- Formosum hybridy tzv. prstolisté muškáty je málopočetná skupina. Pestovanie odrôd tejto skupiny nie je velmi rozširené. Ich pôvod sa da vystopovat k jednej rastline ktorú našiel americký zahradník Milton Arndt na zadnom dvore jedného mexického hotela. Rastlina sa tam údajne mala dostať z Formosy (dnešný Taiwan). Preto názov Formosa hybridy. Tieto muškáty sa od hviezdicovitých odlišujú svojimi dlhými na konci zúbkovanými korunnými listkami kvetov ako aj hlbšie krojenými listami pripominajúcimi prsty (prstolisté muškáty). Hviedicové aj prstolisté muškáty su geneticky recesívne pričom existuje hypotéza, že prstolisté sú recesívnejšie.
Detail listu “Formosa” muškátu - Pestrolisté muškáty je skupina odrôd s frarebnými listami, kde na základnej zelenej farbe sa objavuje hnedá, biela alebo žltá kresba. Dekoratívnosť týchto muškátov je v ich listoch, kvety majú často malé a nevýrazné. Možno to je dôvod, že na Slovensku sú málo rozšírené.
Pestrolisté muškáty, foto: Jerzy Opioła -
Existuje ešte niekoľko málopočetných skupín ako napr. „Bird´s Eggs“ odrody so skvrnitými kvetmi alebo skupina tulipánokvetých odrôd. Tieto muškáty sú málo rozšírené a poväčšinou ich nájdeme len v zbierkach pestovateľov.
Muškát Gong Róza, foto: Franc Lanjsce -
Za zmieku stojí ešte jedna skupina s jednoduchými kvetmi patriaca k záhradným muškátom a to skupina generatívne množených odrôd P. zonale F1. Muškáty nie je možné pestovať z výsevu pretože ich potomstvo sa už v prvej generácii štiepi podľa rodičov a ďaľších predkoch. Táto skupina odrôd je výnimkou. Generatívne množené odrody je možné pestovať z výsevu a v prvej generácii dávajú vyrovnané potomstvo. Prvé muškáty z tejto skupiny boli vyšľachtené asi pred 40 rokmi.
Veľkokveté muškáty
- Skupina Kráľovských muškátov (Regal pelargonium) je na Slovensku známych pod názvom anglické muškáty. Vznikli vyšlachtením pôvodných divorastúcich Pelargonium grandiflorum. Majú srdcovité, laločnaté, zúbkované listy a kvety s velkými oválnymi korunnými listkami dlhými až 5 cm. Na rozdiel od muškátov predchádzjúcich skupín vyžadujú úrodnejšiu pôdu, chladnejšie stanovište, ktoré je chránené pred slnečným úpalom. Na vytvorenie kvetných pukov potrebujú prekonať obdobie nižších teplôt okolo 6 -8 °C v trvaní aspoň 6 týždňov.
- Skupina Anjelskych muškátov (Angels Regal pelargonium) vznikla v 19. storočí križením P. betulinum a P. crispum. Pôvodné odrody tejto skupiny sa vyznačujú kvetmi tvarom podobnými fialkam s dvomi vačšími hornými korunnými lístkami a tromi menšími dolnými. Veľa odrôd tejto skupiny bola vyšlachtených posledných 20 rokov krížením s odrodami anglických muškátov. Z tohto dôvodu je pre laika tažké určiť, či konkrétna odroda patrí do skupiny anglických alebo anjelskych muškátov. Určitým vodítkom môže byť, že anjelske muškáty majú kompaktnejší rast a zachovávajú si jemnú citronovú vôňu ako dedičstvo po svojom predkovi P. crispum. Tieto odrody bohate kvitnú. Najlepšie výsledky davajú pri pestovaní na mieste chránenom pred slnečným úpalom a dažďom – pri dlhšie trvajúcich dažďoch trpia plesňami.
Ťahavé muškáty
Skupina ťahavých muškátov – Divorastúci zástupcovia týchto muškátov rastú v podraste stromov a kríkov v pobrežných pásmach Južnej Afriky. Charakteristické sú svojimi semi–sukulentnými päťlaločnatými listami a popínavými až 2m dlhými stonkami. Prvé rastliny poslal do Holandska v roku 1700 Willem Adriaan van der Stel, guvernér vtedajšej Kapskej kolónie, agronóm, botanik a autor botanického almanachu Južnej Afriky. Z mnohých odrôd tejto skupiny sú na Slovensku zvlášť obľúbené tzv. „tyrolské“ muškáty. Sú to farebné rázy odrody „Ville de Paris“.
Voňavé muškáty
- Skupina voňavých muškátov – Odrody tejto skupiny sú zaujimavé svojou vôňou. Ich kvety sú nevýrazné, kompaktnosť rastlín môže byť menšia a olistenie slabšie. Listy majú pokryté chĺpkami, oválne alebo srdcovité, zúbkované, dlaňovito členenené, strihané, podľa toho z akého divého druhu bola konkrétna odroda vyšľachtená. Šľachtenie týchto odrôd sa v súčasnosti zameriava nielen na ziskanie nových prípadne intenzívnejších vôní, ale aj na zlepšenie kompaktnosti, olistenia a kvetov existujúcich odrôd. Tieto muškáty sú na Slovensku málo rozšírené. Občas môžeme nájsť odrody s citronovou vôňou vyšlachtené z P. crispum alebo P. citronellum. Muškáty iných vôní ako napríklad s vôňou ruže, mäty, pomaranča, eukalyptu, zázvoru…nájdeme len u šľachtiteľov, v botanických záhradách alebo ako zbierkové exempláre u milovníkov muškátov.
- Skupina „Unique“ muškátov pestovaná hlavne v 19. storočí. V krajinách s bezmrazovými zimami sú tieto odrody vyššieho vzrastu s polodrevitými stonkami a jednoduchými kvetmi využivané v parkovej výsadbe. V záhradníckych katalógoch sa niekedy unique odrody uvádzajú pod inými skupinami muškátov a naopak hlavne odrody voňavých muškátov môžu byť uvedene ako unique. Je to z dôvodu, že aj mnoho odrôd unique má voňavé listy, nenájdeme však medzi nimi žiadne s vôňou citrónu alebo ruže.
Využitie muškátov
Exteriér
Výsadbu do kvetinačov a truhlíkov na ozdobu okien, balkónov a terás určite všetci poznajú. Menej častá je výsadba na záhony v parkoch. Ťahavé muškáty možno použiť ako sezónne pôdopokryvné rastliny na slnečných záhonoch. Ružokveté odrody záhradných muškátov zas môžeme pestovať na rez kvetov do vázy.
Interiér
Presvetlené chladnejšie chodby alebo schodištia sú idealne miesto na pestovanie veľkokvetých a anielskych muškátov. Voňavé muškáty pestované v interieri odpudzujú muchy a komáre. Miektoré polodrevité druhy muškátov možno tvarovať a pestovať ako bonsaje.
Potravinárstvo a priemysel
Listy niektorých voňavých odrôd možno využiť na korenenie jedál a nápojov. Okrem toho sa niektoré druhy pestujú na plantážach v Afrike a v teplých oblasiach Ázie na priemyselné ziskavanie eterických olejov.